V úvodnej časti môjho trip reportu som začal svoje rozprávanie o tom, ako som sa k ceste do Pekingu absolútne neočakávane vlastne dostal a v dnešnej časti by som sa rád venoval jednotlivým fotopozíciám a prevádzke na letisku Capital International Airport. Ako som už spomínal, všetky tri vzletové a pristávacie dráhy sú orientované v smere sever-juh, čo by v normálnom prípade znamenalo väčšiu atraktivitu návštevy v letnom období, navyše aj vďaka dlhším dňom. Východná Čína má však taký ráz klímy, že najviac zrážok a oblačnosti je práve v letných mesiacoch, zatiaľčo zima je suchá a relatívne slnečná. A tak pri plánovaní cesty treba zvoliť kompromis medzi ešte stále suchým rázom počasia a už dostatočne dlhými dňami a pozíciou slnka na strane druhej.

Preto sa mesiac marec alebo naopak september či október môžu javiť štatisticky ako najvýhodnejšie mesiace na spotting v Pekingu. Samozrejme, všetko v konečnom dôsledku závisí aj od šťastia spottera, lebo aj v tom štatisticky najpriaznivejšom období môže spotter-smoliar (od ktorého nemám vo veciach počasia ďaleko) naraziť na jediný oblačný týždeň v celom kvartáli. Náš prípad bol tak niekde uprostred.